Hrúbka skla je dôležitá.
Rovnako dôležité je však aj to, ako je sklenené zábradlie kotvené.
Správne kotvenie skleneného zábradlia ovplyvňuje stabilitu, priehyb aj celkový pocit pevnosti pri používaní. Sklo a kotviaci systém musia fungovať ako jeden konštrukčný celok.
V tomto článku vysvetľujeme základné typy kotvenia, ich rozdiely a na čo si dať pozor pri návrhu aj realizácii.
Prečo nie je kotvenie detail?
Sklenené zábradlie je nosný bezpečnostný prvok.
Zaťaženie sa neprenáša len cez sklo, ale aj cez kotevné body do nosnej konštrukcie stavby.
Pri návrhu kotvenia skleneného zábradlia rozhoduje najmä:
- typ podkladu (betón, oceľ, murivo)
- či ide o montáž do zatepleného objektu
- rozteč kotviacich bodov
- výška zábradlia podľa normy
Hrúbka skla a spôsob kotvenia musia byť navrhnuté spoločne.
Bočné kotvenie na terče.
Terče (bodové bočné kotvenie) patria medzi vizuálne čisté riešenia.
Výhody:
- minimalistický vzhľad
- jednoduchšia výmena skla
- presne definovaná rozteč kotevných bodov
Pri návrhu je dôležité dodržať funkčnú rozteč kotevných bodov po výške skla.
V praxi sa vzdialenosť medzi spodným a horným kotevným bodom alebo medzi jednotlivými otvormi v skle navrhuje spravidla minimálne 150 mm, v závislosti od konkrétneho podkladu, rozmerov terčov a hrúbky použitého skla.
Presné umiestnenie otvorov od hrán skla sa určuje individuálne podľa typu systému a výrobcu.
Rovnako dôležité je:
- správne umiestnenie horného kotevného bodu vzhľadom na pochôdznu plochu
- dostatočná únosnosť nosného podkladu
- správne nadimenzované mechanické alebo chemické kotvy
Pri nesprávnom návrhu môže dochádzať k nadmernému priehybu alebo lokálnemu namáhaniu skla.
Montáž cez zateplenie.
Pri kotvení do zatepleného objektu je potrebné riešiť vynesenie zaťaženia cez tepelnú izoláciu.
Používajú sa:
- systémové konzoly
- špeciálne kotvy s dištančnými prvkami
Zaťaženie musí byť prenesené do nosného muriva alebo železobetónu, nie do vrstvy izolácie.
Podcenenie tohto detailu môže viesť k:
- deformácii fasády
- vzniku tepelných mostov
- postupnému uvoľneniu kotviaceho systému
Kotvenie pomocou spigotov (nožičiek).
Spigoty predstavujú systém kotvenia zhora, pri ktorom je sklo uchytené bodovo do podlahovej konštrukcie.
Na rozdiel od systémového profilu nevzniká na podlahe kontinuálna bariéra po celej dĺžke zábradlia.
Zaťaženie sa prenáša bodovo do nosného podkladu, preto je rozhodujúca:
únosnosť podlahovej konštrukcie
správne rozmiestnenie jednotlivých prvkov
presné osadenie do roviny
Keďže sklo je v spigotoch fixované stlačením na obmedzenej styčnej ploche, pri vyšších zábradliach alebo exponovaných miestach sa zvyčajne dopĺňa horné madlo, ktoré pomáha stabilizovať celý systém.
Systémový hliníkový kotviaci profil.
Alternatívou k terčom je systémový hliníkový kotviaci profil, v ktorom je sklo uchytené kontinuálne po celej dĺžke.
Nejde o jednoduchý U-profil, ale o konštrukčný systém, ktorý spravidla pozostáva z:
- nosného hliníkového profilu
- vyrovnávacích klinov na nastavenie zvislosti skla
- tesniacich prvkov
- krycích líšt
- kotevných prvkov podľa typu podkladu
Výhodou je rovnomernejšie rozloženie síl a vyššia stabilita, najmä pri bezmadlových riešeniach alebo väčších výškach zábradlia.
Rovnako ako pri terčoch, aj tu je rozhodujúce správne navrhnuté kotvenie do nosnej konštrukcie a zohľadnenie normového zaťaženia.
Nie všetky systémy dostupné na trhu majú rovnaké parametre a rozsah použitia, preto je dôležité pracovať s riešením určeným pre konkrétnu výšku a typ stavby.
Najčastejšie chyby pri kotvení.
- podcenenie kvality nosného podkladu
- nesprávna rozteč kotevných bodov
- nevhodné riešenie vynesenia cez zateplenie
- nesprávna kombinácia výšky zábradlia a hrúbky skla
Kotvenie sa vždy navrhuje spolu s typom skla a normovou výškou zábradlia.
Záver.
Správne kotvenie skleneného zábradlia je rovnako dôležité ako správne zloženie a hrúbka skla.
Sklo, výška zábradlia a kotviaci systém musia byť navrhnuté ako jeden funkčný celok.
Rozdiel medzi skladbami ESG/VSG 6.6.4 a 8.8.4 sme podrobne rozobrali v samostatnom článku.
